Na Slovensku sa Vianoce od nepamäti slávia 24. decembra. V minulých storočiach neboli hlavnou myšlienkou darčeky ako skôr radosť z pocitu spolupatričnosti v rodine, ktorá sa zišla a trávila tieto príjemné pokojné chvíle spoločne. Pred Vianocami sa piekol chleba a v bohatších rodinách tiež vianočka s hrozienkami. Na Štedrý deň gazdiná pripravovali štedrovečernej večeri, ktorá bola zložená vždy z polievky a hlavného chodu. Polievka sa varila hrachová, hubová z šošovky alebo rybie a ako druhý chod sa pripravovala ryba.
Ľudia sa od rána postili, aby večer uvideli zlaté prasiatko. Keď uvideli prvé hviezdy sadali ku štedrovečernej večeri. Na stole nechýbalo ovocie, orechy, chlieb, pečivo a vo váze imelo. Pred jedlom sa spoločne pomodlili a poďakovali Bohu za všetko dobré v tomto roku. Po večeri čakali deti na zazvonenie zvončeka a zrak smeroval k vianočnému stromčeku, pod ktorým našli zabalené vianočné darčeky.
Tradícia vianočného stromčeka a jeho zdobenia sa k nám dostal z nemeckých krajín až v 17. a 18. storočia, najskôr do bohatších rodín a postupne sa šíril aj k tým chudobnejším. Najskôr jedľa a postupne smriečok alebo borovička sa zdobili jabĺčkami, sladkosťami, ozdobami zo slamy a dopĺňali je zapálené sviečky.
Na Štedrý deň sa tiež spievali koledy a dodržiavali sa určité zvyky a tradície. Liatie olova, ktoré sa lialo do vody a veštila sa budúcnosť, púšťali sa lodičky zo škrupín orechov a zapálených sviečok. Slobodná dievčatá hádzala cez hlavu črievičku, aby sa dozvedela či sa v nasledujúcom roku vydajú. Štedrý večer zvyčajne zakončila polnočná omša v kostole, kde stáli vedľa oltára jasličky.