Vianočné stromčeky
Stromčeky objavujú koncom 18. storočia. Na východnom Slovensku sa objavuje až medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Nie je známe, prečo sa používal ihličnatý stromček. Tento sa vešal buď v strede, alebo v rohu miestnosti, vrcholcom k zemi. V ľudových obradoch však zeleň znamenala zrod nového života. U nás, v ľudovom prostredí, sa vianočné stromčeky zdobili ovocím, zväzkami strukovín, alebo koláčikmi. Dnes je zvykom umocňovať vianočnú náladu vo veľkých mestách veľkými osvetlenými stromčekmi na námestiach.
Stromček nebol prvou rastlinou, ktorou si ľudia v čase zimnej rovnodennosti zdobili príbytky. Už dávno v histórii bolo zvlášť obľúbené imelo biele, ktorému pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu starí Kelti pripisovali čarovnú moc. U germánskych kmeňov bolo symbolom priateľstva. V Anglicku dodnes vešajú imelo na dvere, lebo Angličania veria, že imelo dokáže zmieriť aj najväčších nepriateľov.
Výroba jasličiek
Medzi novodobé zvyky patrí výroba vianočných jasličiek, ktorých pôvod spadá do ll. storočia, keď v kostoloch a kláštoroch boli vystavované obrazy s motívom narodenia Krista. V roku 1223 František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti. Ich súčasťou boli aj živý vôl a somár. Odvtedy sa rozšírili do celého kresťanského sveta jednoduché divadelné predstavenia narodenia Krista. Do dnešnej doby si ľudoví tvorcovia vyrábajú drevené jasličky doma.
Pesničky a pozdravy
Jedným z najznámejších symbolov dnešných Vianoc je aj vianočná pieseň Tichá noc. Text piesne zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr. Dňa 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber .Ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši. Mala obrovský úspech, postupne bola preložená do ďalších jazykov a dodnes je už neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na celom svete.
Do dnešného dňa tiež prežíva zvyk posielať priateľom alebo známym pri príležitosti vianočných sviatkov vianočné pozdravy. Tento milý a pekný zvyk má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Po určitej dobe sa tento zvyk uchytil a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne. Dnešné Vianoce si bez pozdravov nevieme predstaviť a výroba a predaj pohľadníc tvorí jedno veľké priemyselné alebo umelecké odvetvie.
Štedrovečerné jedlá podľa krajín
Tradičný je aj výber štedrovečerných jedál. U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Počas Štedrého dňa sa však držal prísny pôst.
Výber jedál bol samozrejme ovplyvnený charakterom krajiny. Ako univerzálne jedlá sa u Slovanov podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok v tomto období dostal lepšie kŕmenie. V islamskom svete je tradičným štedro-večerným jedlom jahňacina. V Anglicku a krajinách, kde sa zachoval anglický vplyv nesmie na štedrovečernom stole chýbať morka. Zaujímavosťou je, že aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky. Podľa ich tradícií sú to však palmy. Vo Vietname chodí Mikuláš na Štedrý deň, v Južnej Amerike alebo Egypte v tento deň chodia ľudia do kostola v nových odevoch. Z pohľadu Európana je netradičné vianočné počasie v Austrálii, kde v tejto dobe nie sú výnimkou ani teploty nad 30°C. Santa Claus tak na plážach rozdáva darčeky zo záchranných lodí, alebo priamo zo surfu. V Mexiku k večeri pozývajú aj osamelých ľudí a bezdomovcov. Deti dostávajú darčeky až 6. januára, na sviatok Troch kráľov. Kresťania v Japonsku tvoria len 1% z počtu obyvateľov, aj tu však pretrváva zvyk zdobiť domy a obchody a obyvatelia japonských ostrovov si navzájom vymieňajú darčeky.